Kontakt:

Obecný úrad
Nevidzany 106
951 62 Nevidzany

037 / 634 32 21
www.nevidzany.ocu.sk
nevidzany@slovanet.sk

IČO: 00 308 293
VÚB banka, a.s.
Č. ú. 28121162/0200

Anketa:

Návštevnosť:

Napíšte nám:

Pre odoslanie správy prepíšte text z obrázku.

História | História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, kde sa prvýkrát spomína ako Newic v listine Zoborského opátstva, ktorá obsahuje súpis opátstvu patriacich majetkov.

Obec v priebehu svojho vývoja často-krát menila svojich majiteľov. Bola majetkom viacerých zemepánskych rodín. V roku 1531 patrila Lévayovcom a Bogyaniovcom a od roku 1554 patrila do majetku hradného panstva Levice.

V 16. a 17. storočí obec trpela tureckou expaniziou - drancovaním, plienením a odnášaním obyvateľstva do zajatia. Obyvatelia Nevidzian sa pred nájazdami Turkov ukrývali do podzemných úkrytov, tzv. Lochov, ktoré boli pospájané vzájomne chodbami. Chodby mali polooblúkovitý tvar, vyhladené steny a boli zahĺbené do vrstiev piesku v hĺbke 2 -3 m pod úrovňou dnešného terénu. V roku 1652 sa obyvatelia Nevidzian a okolitých obcí zúčastnili spoločnej bitky na Veľkovozokanskom poli, v ktorej boli Turci porazení. Na pamiatku tejto udalosti tu dnes stojí pamätník "Lev".

V priebehu 16. a 17.stor v dôsledku expanzie Turkov, protihabsburských povstaní a reformácie tunajšie zdecimované obyvateľstvo katolíckeho vierovyznania prijalo kalvinizmus. V roku 1716 sa obyvatelia Nevidzian opätovne obrátili na katolícku vieru na pamiatku tejto udalosti bol i miestny kostol zasvätený obráteniu sv. Pavla apoštola. V roku 1943 bol vybudovaný nový kostol, ktorý je tak ako pôvodný zasvätený obráteniu sv. Pavla apoštola.

Prvá písomná zmienka o pestovaní vína v obci Nevidzany pochádza zo 17. storočia ( prehľad o úrode vína z roku 1602 - 1618). V roku 1715 sa v Nevidzanoch spomínajú dva mlyny.

 Na bohatú poľnohospodársku činnosť v obci poukazuje i obecná pečať z 18. storočia, ktorej symboly boli prenesené i do dnešného erbu obce, na ktorom sa nachádza v modrom štíte lemeš, vedľa neho bič, pod nimi dva strapce hrozna a brány.

V priebehu 18. storočia v obci vznikli dva majere: Horný a Dolný majer. Horný majer sa nachádzal severovýchodne od obce a jeho majiteľmi boli postupne: Eszterházyovci, Singerovci, Reidnerovci, Razghovci (na miestnom cintoríne sa nachádza krypta rodiny Razghovcov). Posledným majiteľom bol zeman Schoeller. V roku 1904 bol Horný majer rozobraný a na jeho mieste vznikli pozemky, ktoré až do roku 1922 mali v prenájme miestni obyvatelia. Dolný majer bol pôvodne majetkom rodiny Perényiovcov, ktorí v jeho areáli postavili zemiansku kúriu. Dolný majer vystriedal niekoľkých majiteľov, medzi posledných patril JUDr. Štefan Ambrózy-Migazzi (rodák z Nice - Francúzsko, zakladateľ Arboréta Mlyňany). Od neho si pozemky v roku 1927 prevzali do prenájmu obyvatelia z Nevidzian a Červeného Hrádku.

Život obyvateľov Nevidzian v priebehu 19. storočia výrazne ovplyvnila cholerová epidémia, živelné pohromy a požiare.

Aj udalosti 20. storočia zanechali svoju pečať na tomto území. Negatívne sa na obyvateľoch obce zapísali následky I. svetovej vojny, na ktorej bojiskách zahynulo 8 obyvateľov Nevidzian. Na základe Viedenskej arbitráže, ktorá bola podpísaná 2.11.1938, bola južná časť územia Slovenska odstúpená horthyovskému Maďarsku. Táto skutočnosť sa priamo dotkla Nevidzian. Hranica medzi Slovenskom a Maďarskom spočiatku prechádzala južnou časťou intravilánu obce nazývanou Leštiny. Neskôr bola upravená tak, že bola posunutá na chotárnu hranicu medzi Nevidzanmi a Tajnou.

Po vypuknutí SNP 29.8.1944 sa začal otvorený boj proti fašizmu. K oslobodeniu obce došlo v marci 1945.

História územia pred rokom 1113.

Archeologické nálezy dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od staršej doby kamennej (paleolit). Paleolitické osídlenie je v obci doložené v polohe Nad jarkami a reprezentuje ho bielo platinový kamenný úštep, ktorý sa našiel vypadnutý zo sprašového profilu. Nález kamenného úštepu v Nevidzanoch poukazuje na táborisko lovcov mamutov (gavettská kultúra) pred 23 000 rokmi.

Po pomerne sporadickom osídlení v období staršej doby kamennej k intenzívnemu osídleniu dochádza v mladšej a neskorej dobe kamennej v neolite a eneolite (5000 - 2000 r. pred n.l.). Veľmi dobré pôdne podmienky a lesy bohaté na lovnú zver sem priviedli prvých poľnohospodárov, ktorí mali svoje osady v polohe Lúčne zeme, Konopniská, Dolné Šelerovce a Farské role. Prví poľnohospodári boli nositeľmi kultúry s lineárnou keramikou. O ich prítomnosti svedčia početné zlomky keramiky zhotovené v ruke, ako i početné hladené kamenné nástroje (kopytnaté kliny, ploché sekerky a pod.).

Na nepretržitú kontinuitu osídlenia poukazuje osídlenie nositeľov želiezovskej skupiny, ktorá nasledovala bezprostredne za kultúrou lineárnou. Jej prítomnosť je doložená charakteristickou tenkostennou keramikou šedej farby, ktorá bola zhotovená z jemne plaveného materiálu a náleziskom zásobnicovej jamy vakovitého tvaru v polohe Dolné Šelerovce.

Počiatočné obdobie neskorej doby kamennej je v Nevidzanoch doložené sídliskovým materiálom lengyelskej kultúry (črepy, kamenné nástroje) na lokalite Hradisko a Dolné Šelerove. V období eneolitu sa objavujú popri kamenných už i prvé výraznejšie medené nástroje a ozdoby. Z Nevidzian pochádza plochá medená sekerka. Rozvojom metalurgickej výroby bolo známe osídlenie ľudu s kanelovanou keramikou (bádenská kultúra). V Nevidzanoch je doložená výrazným sídliskovým materiálom v polohe Majer, kde bol nájdený početný črepový materiál, zlomky kamenných nástrojov, ako i celé nádoby. Obdobie záveru neskorej doby kamennej je doložené sídliskom zisteným v polohe Konopniská a Lúčne zeme. Popri črepovom materiály sa našiel zlomok hlineného kadlubu (formy na odlievanie kovov) na odlievanie medených sekeriek s jedným ostrím, ktorý je prvým dokladom odlievania tohto typu sekeriek na území severnej časti Karpatskej kotliny.

Neskôr, z doby bronzovej a z doby železnej, v lokalite Hradisko sa našlo výšinné sídlisko ( z roku 700 pred n.l.). Poľnohospodársko - remeselnícky charakter osady potvrdzujú početné nálezy hlinených tkáčskych závaží krhovitého charakteru, ako i prasleny dvojkónického tvaru. Mladšia doba železná (500 r. pred n.l.) je známa tým, že na naše územie prichádzajú keltské kmene, ktoré osídlili najmä úrodné nížinné oblasti. Kelti priniesli so sebou mimoriadne rozvinutú remeselnícku výrobu ( železiarstvo, hrnčiarstvo, kováčstvo, sklárstvo, atď.).V Nevidzanoch sa zistila keltská osada v polohe Konopniská. Dokladujú ju početné úlomky z nádob vyhotovených na rýchlo sa rotujúcom hrnčiarskom kruhu.

Osídlenie v nasledujúcej dobe rímskej (1. - 4. storočie p.n.l.) je v obci doložené v polohe Konopniská, Majer a Záhumnice. V priestore sídlisk v polohe Konopniská a Majer sa okrem početnej rímsko-barbarskej keramiky našla importovaná rímsko-provinciálna keramika z oblasti Panónie, kostený hrebeň spájaný železnými nitmi a závesok zhotovený z medvedieho zuba. Mimoriadne sú výrazné nálezy rímskych mincí z mladšej doby rímskej, 3. storočia p.n.l.

Slovanské osídlenie je v Nevidzanoch doložené náleziskom z 9. storočia, charakteristickým keramikou zdobenou rytou vlnovkou pod okrajom a na pleciach nádob a neskôr z 10. storočia, po zániku Veľkomoravskej ríše boli nájdené črepy z veľkých zásobnicových nádob so zhrubnutým okrajom, zdobené obežnou rytou líniou.